E-M10 Mark III ako nástroj na fotografovanie

Snímač a kvalita fotografií

Starý známy 16 MPx snímač s trošku priveľkým dôrazom na „starý“ ešte stále má čo povedať. Špeciálne keď mu vo výbave chýba AA filter, čo pomáha z každej situácie extrahovať maximálnu ostrosť a detailnosť záberov (s ľahkou šancou na nechcené moiré, ale akosi sa v záberoch neobjavovalo). Napriek jeho veku si tento snímač v kombinácii s moderným procesorom vedie veľmi dobre v kritických vlastnostiach ako je boj so šumom a dynamický rozsah. V testoch vyzerali veľmi dobre zábery odfotené pri ISO do hodnoty 6400, vyššie už boli príliš zašumené a strácali kontrast aj sýtosť farieb. V praxi to znamená vysokú použiteľnosť, obzvlášť ak sa toto telo skombinuje so svetelným objektívom. [twenty20 img1=“143882″ img1_title=“RAW súbor bez úpravy“ img2=“143883″ img2_title=“Po úpravách v Lightroom“ offset=“0.5″] Dynamický rozsah je tradičný kameň úrazu, v ktorom formát M43 vždy zaostával za väčšími APS-C snímačmi v zrkadlovkách a väčších mirrorless od Sony a Fujifilm. Keďže v tomto prípade ide o snímač, ktorý je dobre známy z mnohých predošlých modelov, nie je jeho rozsah žiadnym prekvapením. Zaostáva asi o jeden krôčik za zrkadlovkami Canon, takže asi dva krôčiky za zrkadlovkami Nikon (a mirrorless modelmi s totožným či podobným snímačom, teda práve Sony a Fujifilm). Celkový výsledok je stále veľmi slušný a lepší než niektoré pokročilé zrkadlovky z pred pár rokov (toto tvrdenie sa dá jednoducho overiť pomocou meraní na stránkach dxomark.com, kde E-M10 Mk III poráža na základných ISO napríklad výborný Canon EOS 70D). Zábery v RAW poskytujú dostatočný priestor na vytiahnutie farieb z extrémne tmavých či presvetlených častí scény. Platí však, že pokiaľ chcete často fotiť zábery s extrémnou dynamikou, ako sú západy/východy slnka, či rôzne zábery so zložitým protisvetlom, poslúžia vám lepšie niektoré iné modely, ale určite to pôjde aj s Olympusom. [twenty20 img1=“143877″ img1_title=“RAW súbor exponovaný podľa oblohy“ img2=“143876″ img2_title=“Výrez tmavej časti po úprave expozície“ offset=“0.5″] A ešte dva tipy. Po prvé, pri fotení do JPG rozhodne znížiť silu vyhladzovania šumu, ktoré je na základnom nastavení prehnane horlivé (pri práci s RAW fotkami je hneď jasné, že je nutné zapínať vyhladzovanie aj pri ISO 800, ale netreba to robiť až tak agresívne ako základné nastavenie). A po druhé, hodí sa vedieť, že pri fotení do RAW s nastavením pomeru strán na štandardné 3:2 či iné, Olympus aj tak všetky fotky ukladá v RAW celé, teda v pomere 4:3 a napríklad Adobe Lightroom ich zobrazí s už aplikovaným výrezom, ale stačí stlačiť „reset“ tlačidlo a ukáže sa vám záber z celej plochy snímača.  

Automatické zaostrovanie

Všetky M43 snímače používajú na zaostrovanie technológiu Contrast Detect, čo znamená výhody aj nevýhody. Na strane výhod stojí úplná presnosť, fotoaparát jednoducho postupným preostrovaním nájde bod najväčšieho kontrastu na hranách a vyhlási záber za zaostrený. Nevýhodou je ale rýchlosť, špeciálne v prípade kontinuálneho ostrenia na pohyblivý subjekt (a áno, najviac to poznať pri nakrúcaní videa s priebežným ostrením). To však neznamená, že by ste pri používaní E-M10 museli na zaostrenie čakať, čo sa stáva len pri veľmi slabom svetle. Zaostrovanie je veľmi rýchle a do istej miery dokáže aj sledovať subjekt.

Až keď sa subjekt začne hýbať príliš divoko prestane zaostrovanie stíhať jeho sledovanie po scéne, takže na fotenie športov alebo behavých detí sa hodia skôr iné modely, tradične skôr zrkadlovky ak chcete fotiť cez hľadáčik, alebo modely Canon a Sony ak chcete fotiť cez obrazovku. Celkovo môžeme povedať, že takmer všetky väčšie fotoaparáty sú v zaostrovaní rýchlejšie, ale aj Olympus je dostatočne rýchly aby ste o rýchlosti zaostrovania takmer nikdy nemuseli uvažovať.

Ovládanie a vyhotovenie

Olympusu sa podaril husársky kúsok – E-M10 sa dobre ovláda začiatočníkom aj pokročilým fotografom. Menu je zjednodušené a ponúka k mnohým nastaveniam vysvetlivky. Ale keď dostane tento model do rúk fotograf a prispôsobí si nastavenia tlačidiel, zistí že expozičné aj iné nastavenia vie meniť rovnako rýchlo ako na svojej zrkadlovke. A ako bonus vie nová desiatka zobraziť aj skvelý Super Control Panel, teda kompletnú ponuku najdôležitejších nastavení na jedinej obrazovke, pričom zmena každého nastavenia je otázkou dvoch klepnutí na obrazovku. Takto má vyzerať dotykové rozhranie na moderných fotoaparátoch. Vylepšenie či skôr väčšiu prispôsobivosť by si zaslúžila len funkcia Auto ISO, ktorá síce často funguje správne, ale sem tam by dobre padla možnosť postrčiť ju smerom k rýchlejším alebo pomalším časom závierky a to možné nie je.

Celkové mechanické vyhotovenie pôsobí odolne budí veľmi dobrý dojem, E-M10 je na prvý pohľad aj dotyk jasne vyššia trieda fotoaparátu. Že je vyklápacia dotyková obrazovka požehnaním pri množstve situácií asi už netreba vyzdvihovať, čo si ale zaslúži pochvalu je vynikajúci OLED hľadáčik, ktorý ponúka naozaj detailný obraz a plynulé zobrazenie bez oneskorenia, ktoré by kazilo vnímanie scény. 1. strana: predstavenie Olympus OM-D E-M10 Mark III 2. strana: dojmy z testovania – snímač, zaostrovanie, ovládanie 3. strana: video, hodnotenie