S touto aplikáciou mám v rámci Európy odjazdených tisíce kilometrov, pričom relatívne aktívne sledujem aj to ako sa vyvíja. Do histórie zachádzať nechcem, no musím uviesť, že za posledných cca. 5 rokov prešla táto aplikácia veľkými zmenami, ktoré ju predurčili byť jednou z najlepších alebo skôr najkomplexnejších na trhu, no jedno sa stále nezmenilo – to akým spôsobom aplikácia vypočítava trasy (aký na to má algoritmus) a ako málo stačí k tomu, aby ste na cestách zažívali pravidelné dobrodružstvá.

Cestovanie

A práve tomu sa budem venovať, lebo ma to roky fascinuje, pričom som sa už veľa nasmial, no zároveň som chcel túto aplikáciu alebo skôr telefón už veľakrát zahodiť.. Je nespravodlivé, že množstvo chýb aplikácií si odnesú naše telefóny :).

Ak ste bežným používateľom Google máp a jazdíte prevažne po diaľniciach, resp. presne podľa toho, ako vám aplikácia povie na „prvú dobrú“, tak ste jej špecifické správanie možno ešte nepostrehli, aj keď tomu neverím 🙂, lebo Google Mapy (interne volám túto aplikáciu Jožka alebo pomätená Jožka). Keďže som diaľnic viac ako nabažený a najradšej cestujem po okresných cestách (z jednej profesie tzv. „bundeskách“), tak aj v tejto aplikácii na 90% využívam režim „vyhnúť sa mýtu“, pričom navigácia ponúkne také trasy, ktoré nie sú spoplatnené, čiže vyfiltruje prevažne diaľnice. A tu to začína – ak otvorím Google Mapy a zvolím toto nastavenie, tak viem, že mám veľkú šancu zažiť dobrodružstvo, prípadne byť celkom slušne nasratý. Ja sa to snažím častejšie uhrať na to dobrodružstvo (ak v tom nie je niečo iné..). Najväčšou zábavou je používať toto nastavenie v zahraničí, ale ani na Slovensku nie je o kuriózne trasy núdza.

Google Mapy vás v tomto nastavení často pošlú tam, kde autá vôbec nesmú alebo ide o poľnú, prípadne lesnú cestu a pod. (samozrejme, nie vždy, lebo záleží od danej lokality a občas ponúknu aj relevantnú trasu). Ak jazdíte v bežnom nastavení, tak sa to až tak často nedeje.

V režime „vyhnúť sa mýtu“ môže nastať napr. taká situácia, s akou som sa stretol už „XY“ krát a rovnako aj pred pár dňami. Stál som v jednej dedine, pričom som mal záujem ísť na neďalekú vyhliadku, ku ktorej viedli 2 cesty: Jedna s dĺžkou asi 9 kilometrov po ceste 2. a 3. triedy. Druhá mala dĺžku cca. 11 kilometrov, pričom viedla po ceste 2. a 3. triedy + 4 kilometre z toho cez chatovú oblasť a rozbité lesné cesty. Môžete hádať, ktorú trasu si Google Mapy vybrali a ponúkli ako jedinú? Správne, tú druhú, po ktorej si tlmiče na aute žiadali chiropraktika 🙂 (ak zadám rovnakú trasu v prehliadači – Google Mapy – tak ponúka trasy dve, tú normálu i tú dobrodružnú).

Google mapy v Chorvátsku

Keďže ma opäť zaujímalo prečo, tak som sa vrátil na miesto, kde som danú trasu zadával, pričom som zistil, že stačí vystúpiť z auta,  jemne sa pootočiť iným smerom a hneď je na svete druhá trasa. Navigácia mi neponúkla ísť rýchlejšou a lepšou cestou preto, aby ma nemusela otáčať, pričom sa dal tento úkon oficiálne a v rámci pravidiel cestnej premávky vykonať ešte v rámci dediny. Zvláštne je na tom to, že inokedy ma chce otočiť aj tam, kde je to nemožné alebo zakázané. Nesťažujem sa, lebo som opäť zažil zaujímavú cestu, objavil som krásne miesta a zákutia, o ktorých som absolútne netušil, no pre niekoho, možno neskúseného vodiča a pod. by to mohlo byť dosť stresujúce.

Dalo sa ísť aj po dobrej a kratšej ceste, ale to tejto aplikácii nie je po chuti – predpokladám, že ak by ste mali na výber, tak prevažná časť by si vybrala tú kratšiu, rýchlejšiu a nerozbitú cestu. Dlhodobo tomuto algoritmu nerozumiem, prečo Google Mapy neponúkajú v režime „vyhnúť sa mýtu“ viaceré zaujímavé a hlavne logické možnosti. Avšak, krivdil by som im, ak by som tvrdil, že sa to občas nestane. Áno, aj v tomto nastavení sa môže stať, že dostanete relevantné ponuky trás – z mojich pozorovaní veľa záleží od lokality.