Čo prinesie Internet vecí (IoT)?

Ak sledujete dianie v IT, čoraz častejšie sa stretávate s pojmom Internet vecí.

Toto označenie sa stalo trendom a hoci môže jeho zmysel niekedy unikať, ide o ďalší vývojový stupeň technologického sveta okolo nás. Prirodzenú evolúciu, ktorá je daná tým, že čoraz viac objektov pripájame do internetu alebo prepájame medzi sebou. Do roku 2020 má byť takýchto objektov až 50 miliárd. Dnes je ich podľa Cisca viac ako 15 miliárd. Podľa spoločnosti IDC ich bude menej, 30 miliárd, avšak to je dané tým, že IDC nepovažuje za IoT zariadenia smartfóny, tablety, počítače a fitness náramky. Definícií je však viacero a ak by sme brali do úvahy pohľad Cisca, potom ste sa už s Internetom vecí pravdepodobne stretli v praxi. Ak jeho podstatu zovšeobecníme, stačí ak používate inteligentné hodinky alebo fitness náramok, ktorý komunikuje s vaším smartfónom. Alebo ak máte doma Chromecast a posielate naň multimédiá z tabletu. Zariadenia medzi sebou komunikujú a sú pripojené do internetu a práve takéto prepojenie je základom Internetu vecí. Akurát v oveľa väčšom meradle. Vízia je taká, že o pár rokov si budú navzájom posielať údaje vozidlá, objekty v domoch a možno aj samotné domy. Pracuje sa aj na projektoch tzv. inteligentných miest, ktoré sú tiež postavené na prepojení jednotlivých objektov – napr. pri optimalizovaní dopravnej premávky. Takýto systém už funguje aj na Slovensku, v Považskej Bystrici. Fungujú aj ostatné spomenuté príklady, ale všetko viac-menej iba v obmedzenom rozsahu. O inteligentných domoch sme už v touchIT informovali a highendové vozidlá sa dnes bežne pripájajú do internetu. Zatiaľ však medzi sebou priamo nekomunikujú. Maximálne s vaším smartfónom, pomocou ktorého si privoláte Teslu či BMW i3 z garáže. Za príklad využitia Internetu vecí možno považovať aj službu Rodinného asistenta, o ktorej informujeme v samostatnom článku v tomto čísle alebo elektronické náramky pre domáce väzenie.

Ako vznikol IoT?

V úvode sme nazvali Internet vecí prirodzenou evolúciou. Jeho vznik ovplyvnili dva fakty. Počítačové čipy sa čoraz zmenšujú, vďaka čomu je možné využívať ich v rôznych objektoch a zariadeniach. Stačí sa pozrieť na už spomenuté fitness náramky. Napr. Misfit Shine vyzerá ako väčší gombík, pričom samotný čip, ktorý monitoruje vašu aktivitu a cez Bluetooth komunikuje so smartfónom, má rozmery ako 5-centová minca. Podobne je tomu aj v prípade SoC (system-on-a-chip) čipu Intel Curie. Intel zabudoval toto miniatúrne zariadenie do riadidiel bicykla a meral pomocou neho výkon športovcov počas predvádzania BMX trikov (viď. reportáž z CES-u). Namerané údaje sa posielali do smartfónu či tabletu. To je iba časť príkladov, o chladničkách alebo rúrach, ktoré sú pripojené do internetu, ste už pravdepodobne počuli. Bežne sa v slovenských domácnostiach asi nenachádzajú, ale existujú. A ak bude treba, tak vám o pár rokov pošlú do telefónu správu, aby ste kúpili mlieko, pretože vám došlo. Komunikácia medzi objektami nie je ničím novým. V minulosti boli výrobcovia obmedzovaní veľkosťou objektov a sieťovou infraštruktúrou. Dnes sa darí minimalizovať veľkosť čipov, ktoré zabezpečujú túto komunikáciu a ďalšiu funkcionalitu. Nie vždy je však potrebné, aby boli čipy malé. V prípade niektorých objektov je to jedno. A takisto je samozrejmosťou, že máme doma bezdrôtovú sieť, pomocou ktorej zariadenia môžu prenášať údaje. Komunikácia cez Bluetooth s nízkou spotrebou energie je takisto štandardom.