Čoraz viac elektronických zariadení, ktorými sme obklopení, beží prakticky bez prestávky. Podľa štúdií až 80 % ľudí má mobilný telefón neustále zapnutý. Mnohí ho majú pri posteli a viac ako polovica (54%) používateľov si kontroluje mobil aj v noci. Sledovaniu obrazovky v akejkoľvek forme bežný človek strávi v priemere 9 hodín denne, čo je viac ako väčšina ľudí venuje spánku.

Odvykli sme si vypínať aj v práci. Byť neustále pripojený je už v podstate štandardom. Vďaka notebookom, smartfónom a tabletom sme si zvykli byť nepretržite pripojení s pracovným časom, ktorý sa v podstate nikdy nekončí. Počítače, tlačiarne, kopírky v kanceláriách sú zapnuté prakticky nonstop. Sú však na takú prevádzku stavané. To sa ale o človeku tvrdiť nedá. Zatiaľ čo vypnúť alebo reštartovať nemáme problém, pokiaľ ide o počítač, tablet či mobil, u vlastného tela a zdravia to nerobíme. Pritom mobil sa bežne mení zhruba každé dva roky. Telo však máme len jedno na celý život, bez možnosti výmeny. Keď počítač dlhodobý nápor nevydrží, vymení sa základná doska, pevný disk, prípadne celý počítač. Ľudia ale takúto možnosť nemajú. Kultúra nepretržitého pripojenia si vyberá svoju daň v podobe chronickej únavy, nedostatku energie, probléme sústrediť sa, hromadení úloh a ich odsúvaní. Potreba byť neustále online ide na úkor blízkych ľudí, rodiny a aj nás samých. Odborníci varujú, že závislosť od digitálnych technológií je nebezpečná podobne ako alkoholizmus alebo workoholizmus.

Boj o pozornosť

Technológie si každý deň kradnú čoraz viac pozornosti. Bežný používateľ v tejto hre ťahá za kratší koniec, keďže na druhej strane stojí armáda vývojárov, stratégov a psychológov so zámerom dizajnovať aplikácie tak, aby čo najdlhšie ostali v centre našej pozornosti. Poznáte to, chceli ste si na mobile skontrolovať, koľko je hodín a razom sú z toho desiatky minút na e-mailoch, Facebooku alebo niekde úplne inde.

Paradoxne, tie isté prístroje, ktoré nás mali odbremeniť od práce a zefektívniť ju, sú zároveň aj najväčším zdrojom rozptýlenia a vyrušovania. Problém ale nie je v technológiách, ale v ich majiteľoch. Presnejšie v spôsobe, ako svoje zariadenia používajú. Mnohí si to aj uvedomujú, no nevedia ako s tým bojovať. Bez technológií si už život nevieme predstaviť, preto treba skôr nájsť zdravú rovnováhu v ich používaní. Prvým krokom je si vôbec uvedomiť potenciálny problém a zistiť, koľko času strávime hladením do obrazovky. Riešenie sa môže na prvý pohľad zdať jednoduché. Stačí iba odložiť mobil alebo vypnúť počítač. To zvládne každý. No cesta od myšlienky k činu taká ľahká nie je. Chce to odhodlanie, dobrý dôvod, jasný cieľ a pevnú vôľu. Podobne ako pri stravovacích diétach človek čelí pokušeniu pri ceste okolo chladničky, aj pri digitálnej diéte je nutkanie skontrolovať SMS správy, e-maily alebo status na sociálnej sieti mimoriadne silné.

Kombinácia riešení

Ak nejaké zariadenie prestane pracovať, veľakrát pomôže reštart alebo odpojenie. Prečo by to nemalo fungovať aj s ľuďmi? Akýmsi odpojením a reštartom je digitálny detox. Presnejšie, ide o obdobie, počas ktorého si človek dá prestávku v používaní elektronických zariadení. Je to možnosť zastaviť sa a zamyslieť, ako trávi čas a ako ním mrhá. Zatiaľ čo digitálny detox je väčšinou krátke obdobie (deň, víkend, týždeň), počas ktorého človek vypne, digitálna diéta, prípadne digitálny minimalizmus sú dlhodobým riešením. Ide o to zaviesť do života určité zásady a princípy, ktoré trvalo znížia vplyv digitálnych technológií. Všetko, čo človek robí, je z 95 % otázkou zvyku a jeho komfortnej zóny. Ideálne je obidve riešenia kombinovať. To znamená urobiť si poriadok v zariadeniach, dlhodobo sa zbaviť niektorých „rozptyľovačov“ a pravidelne (viackrát do roka) absolvovať niekoľko dní bez techniky. Tak digitálny detox ako aj minimalizmus majú osvedčené postupy, ktoré už pomohli mnohým ľuďom. Je to však individuálne. Podobne ako pri stravovaní každý človek má iný digitálny metabolizmus. Autor: Matej Demeš, digitalnydetox.sk