

Dovnútra čítačiek elektronických kníh
Ste vášnivým čitateľom digitálnych kníh a čítačka je pre vás nerozlučným partnerom? Napadlo vám niekedy, čo sa skrýva v jej vnútri a ako sa líši napríklad od notebookov či tabletov? V touchIT magazíne sa zameriame nielen na recenzie a testy rôznych zariadení, ale aj na to, ako fungujú a čo sa skrýva v ich útrobách. Tentoraz sa pozrieme práve na aktuálne čítačky kníh.
Čítačky elektronických kníh si za posledné roky vydobyli svoje miesto na trhu. Aj keď sa sprvu zdalo, že masívne zvyšovanie predajov tabletov a takisto smartfónov s veľkými displejmi prinesie pre túto oblasť elektroniky skorý zánik, nestalo sa tak. Na rozdiel od trhu s lacnými kompaktnými fotoaparátmi a samostatnými GPS navigáciami, ktoré dostali od týchto zariadení najväčší a prakticky smrtiaci úder, trh s čítačkami je stále tu. Je pravdou, že elektronickú knižku si môžete prečítať aj na tablete či smartfóne, avšak čítačky ponúkajú dve nemalé výhody. Prirodzene pôsobiaci displej, pripomínajúci papierovú stránku knihy a dlhú výdrž na batériu, ktorá môže presiahnuť aj jeden mesiac.
Ako vyzerá situácia na trhu? Prvé husle na poli čistokrvných čítačiek elektronických kníh hrá takmer bezkonkurenčne americká spoločnosť Amazon. Tento gigantický e-shop okrem predaja tovaru ako takého zostavuje aj vlastný hardvér v podobe čítačiek Kindle, ktoré sa v priebehu rokov predávali v niekoľkých variantoch. Ide o o klasický Kindle, Kindle Touch, Kindle Paperwhite a Kindle Voyage. Okrem toho existuje aj Kindle Fire, ktorý však už nie je čistokrvnou čítačkou, ale tabletom (namiesto elektronického papiera používa klasický LCD displej). Medzi ďalších výrobcov patrí švajčiarska spoločnosť PocketBook s aktuálnymi produktmi Basic, Basic Touch, Touch Lux 2 a vodotesnou verziou Aqua a takisto obrovské americké kníhkupectvo Barnes & Noble, ktoré vydáva čítačky Nook. Známy je aj kanadský výrobca Kobo s čítačkami Aura HD a Aura H2O.
Čítačky kníh posilňovali svoju pozíciu na trhu až do roku 2012. Podľa odhadov analytickej spoločnosti Statista sa v roku 2010 vo svete predalo 16,7 milióna čítačiek, v roku 2011 už 39,6 milióna a v roku 2012 napokon 41,4 milióna zariadení. Rozmach tabletov a smartfónov sa však prejavil v roku 2013, kedy predaje čítačiek poklesli na 34 miliónov a v roku 2014 na 30 miliónov. Je nepochybné, že súčasné mobilné zariadenia sa postarajú o to, že trh s čítačkami už zrejme nikdy viac neporastie. Na druhú stranu ťažko povedať, či sa budú predaje čítačiek ešte viac zmenšovať. Spanilá jazda obrovských nárastov predaja tabletov sa totiž zastavila koncom minulého roku, kedy predaje po prvýkrát medziročne poklesli o pár percent. Keďže trh tabletov už prestal raketovo rásť, predaje čítačiek sa môžu na aktuálnych hodnotách ustáliť. Hrozbou sú však aj smartfóny s veľkými displejmi. Čítačky elektronických kníh pochopiteľne nemôžu súperiť s popularitou tabletov a smartfónov a ide o omnoho menší a špecifický trh. Rozhodne nie sú pre každého. Samostatná čítačka elektronických kníh sa hodí predovšetkým pre vášnivých čitateľov, ktorí prečítajú aj niekoľko kníh mesačne a poznajú jej výhody a silné stránky. Pokiaľ prečítate jednu či dve knihy ročne, alebo dokonca ešte menej, čítačku nevyužijete a plne si vystačíte s inými zariadeniami.
Zaujímavý pohľad na to, ako ľudia elektronické knihy čítajú, je vidieť na štatistike vyspelého amerického trhu, kde po niekoľko rokov vykonávala prieskumy štatistická a anketová spoločnosť Pew Research. Kým v roku 2011 prečítalo elektronickú podobu nejakej knihy za posledných 12 mesiacov 17 % opýtaných, v roku 2014 to bolo už 28 %. Je pozoruhodné, že počet dospelých obyvateľov USA, ktorí vlastnia čítačku kníh, sa zvyšuje veľmi podobne ako v prípade tabletov. Kým v roku 2010 malo tablet alebo čítačku menej ako 5 % obyvateľov, v roku 2011 už išlo približne o 10 % a v polovici roku 2012 o 20 %. Tablety následne začali rásť rýchlejšie a na začiatku roku 2014 ich vlastnilo už 42 % obyvateľov. Rast čítačiek sa však nezastavil a v minulom roku ich vlastnilo 32 % obyvateľov USA. Až polovica z obyvateľstva pritom vlastní tablet alebo čítačku alebo obe zariadenia súčasne. S veľkým rozšírením tabletov sa nevyhnutne zdvíha aj počet ľudí, ktorí na nich elektronické knihy čítajú prioritne. Ešte pred pár rokmi čítačky súperili v popularite najmä s notebookmi a desktopmi. V roku 2011 ľudia čítajúci elektronické knihy použili desktop alebo notebook v 42 % prípadov, čítačku v 41 % prípadov, smartfón v 28 % a tablet 23 % prípadov. V nasledujúcich rokoch sa však americký trh značne posunul a v roku 2014 už dali čitatelia e-bookov prednosť čítačkám a to konkrétne v 57 % prípadov. V závese sú tablety s 55 %, ďalej smartfóny s 32 % a napokon notebooky a desktopy, po ktorých siahli americkí čitatelia e-bokov už len v 29 % prípadov.
Konštrukcia Amazon Kindle 7
Z hľadiska pomenovania najpopulárnejšej čítačky sveta je situácia pomerne zložitá, pretože Amazon svoje zariadenia obvykle číselne vôbec neoznačuje a zákazníci tak môžu byť pomerne zmätení z toho, že pod mimoriadne podobnými názvami vidia konštrukčne odlišné produkty. Amazon uviedol prvý Kindle na trh už v roku 2007, avšak situáciu veľmi podcenil a všetky zariadenia predal za pár hodín. Ďalšia várka sa z výrobných liniek dostala k zákazníkom až v apríli nasledujúceho roku. Druhá verzia Kindlu sa dostala na trh v roku 2009, pričom sa k nej pridal aj väčší variant Kindle DX, v ktorom bol tradičný 6“ displej zväčšený na uhlopriečku 9,7“. Tretia generácia z roku 2010 priniesla označenia Kindle Keyboard pri klasickej verzii a Kindle DX Graphite v tej zväčšenej. Štvrtá generácia z roku 2011 ponúkla okrem základnej verzie aj model Kindle Touch s dotykovou obrazovkou. O rok neskôr sa v piatej generácii pridal do páru s klasickým modelom zas Kindle Paperwhite, ktorý okrem dotykovej obrazovky obsahoval prvýkrát aj doplnkové podsvietenie displeja. Knižku je na ňom možné teda čítať aj po tme, avšak osvetlenie sa pochopiteľne podpíše na spotrebe energie, a teda aj výdrži na jedno nabitie. Šiesta verzia Kindlu sa dostala na trh v roku 2013 a okrem základného modelu bola aktualizovaná aj pokročilejšia podsvietená verzia, označovaná ako Paperwhite 2. Aktuálnu siedmu verziu Kindlu predstavil Amazon v septembri minulého roku. V tejto generácii už je základný model čítačky prvýkrát vybavený dotykovým displejom. Doteraz mali displeje elektronického papiera dotykovú vrstvu len na prémiových modeloch Touch a následne Paperwhite 1 a 2. Prémiový model s podsvietenou obrazovkou nesie v súčasnej generácii označenie Kindle Voyage. Prečítajte si aj ďalšie články, ktoré by vás mohli zaujímať: Pitva Sony Xperia Z3 Virtuálna realita a nová éra pornografie Siedma generácia Kindlu obsahuje tak ako jej predchodcovia 6“ displej z elektronického papiera, ktorý zobrazuje 16 odtieňov šedi. Ide o displej s rozlíšením 800 × 600 bodov a hustotou 167 pixelov na palec. Vďaka dotykovému displeju zmizla zo zariadení nielen klávesnica, ale aj tlačidlá na otáčanie stránok. Výrobný formát Kindlu je dnes prakticky úplne tabletový, pričom pri rozmeroch 16,9 × 11,9 cm je trochu špecifikom ešte rozšírený spodný okraj, ktorý vďaka miestu na palec ruky uľahčuje držanie. Do samotného zariadenia hrubého 10,2 mm sa dostanete relatívne ľahko z prednej strany. Aj keď je kryt poistený malou vrstvou lepidla, nejde o nič hrozivé a poradíte si aj bez teplovzdušnej pištole. Vrchnú časť predného krytu stačí podobrať dostatočne širokou a tenkou pákou, s pomocou ktorej rozpojíte niekoľko plastových západiek. Po odobratí krytu sa dostanete k malým torx skrutkám, ktoré spájajú konštrukciu displeja a spodný plastový kryt čítačky. Na zadnom kryte sa z vnútornej strany nachádza len anténa Wi-Fi. Všetka elektronika je umiestnená na stredovej plastovej konštrukcii, pričom z jednej strany je osadený displej a z druhej strany základná doska a batéria. Po odobratí vnútornej obruby displeja sa ešte odhalí doplnková doska v tvare rámika. Na obrázku rozobranej čítačky si môžete všimnúť, že ide v skutočnosti o dve malé doplnkové dosky v tvare písmena L, ktoré sú spolu spojené plochým káblikom zlatistej farby. To, že dosky tvoria obrubu okolo displeja nie je náhoda. Kindle totiž nepoužíva klasickú kapacitnú dotykovú vrstvu, aká je bežná na tabletoch a smartfónoch (pri nej pôsobí prst človeka ako vodič, ktorý naruší elektrostatické pole v danej časti displeja a riadiaca časť rozpozná, kde k dotyku došlo). Amazon dal prednosť optickej dotykovej technológii založenej na infračervenej mriežke (funguje teda aj dotyk nevodivým predmetom). Ak sa na Kindle pozriete pozornejšie, uvedomíte si, že jeho displej je na rozdiel od iných mobilných dotykových zariadení pod úrovňou plastového okraja. V ráme zariadenia sú zabudované infračervené diódy, ktoré cez malé dierky vo vystúpenom okraji emitujú ľudským okom neviditeľné lúče svetla nad celým displejom. Svetlo letí z jednej vnútornej strany rámu na druhú a dopadá na detektory. Prst tieto lúče preruší a na základe horizontálneho a vertikálneho zablokovania infračerveného svetla zariadenie rozpozná, kde k dotyku došlo. Princíp lokalizácie je rovnaký ako na šachovnici, na ktorej pozíciu figúrky označíte ako C4, čo znamená, že sa nachádza na mieste, kde sa pretína tretí stĺpec a štvrtý riadok. Toto dotykové riešenie pre Amazon Kindle zaobstaráva americká spoločnosť Neonode, pričom používa svoj produkt zForce. Na detailnom obrázku si môžete všimnúť jeho prvky v podobe malých obdĺžnikových plieškov. Jedna strana obrubovej dosky obsahuje 26 plieškov označených ako IR01 až IR26, pričom ide o emitory infračerveného svetla. Lúče prechádzajú reflexnou vrstvou do boku rámu a letia ponad displej smerom k druhej doske. Odrazovou vrstvou sa svetlo dostáva k 28 detektorom označených ako P1 až P28. Animáciu celého princípu si môžete pozrieť na videu. (QR kod). Na prijímacej časti obrubovej dosky sa nachádzajú dva čipy. Ten väčší je radič zForce NN1001 od spoločnosti Neonode, ktorý sa o celú optickú dotykovú mriežku stará. Pri svojej pracovnej frekvencii 100 Hz spotrebováva menej ako 1 mW. Skenovanie pomocou diód však prebieha rýchlosťou 1000 Hz, vďaka čomu sa latencie, teda oneskorenia reakcií dotykovej vrstvy, môžu pohybovať len na hodnotách okolo jednej milisekundy. Druhý čip je od americkej spoločnosti Texas Instrument, ktorý sa používa najmä v súvislosti so znížením energetických požiadaviek celého mechanizmu dotykovej vrstvy. Ide o pomocný ultra nízkonapäťový radič MSP430G2, pracujúci na frekvencii 16 MHz. Pri nečinnosti mu stačí elektrické napájanie na úrovni 0,4 mikroampéru a do pracovného režimu sa zobudí za menej ako mikrosekundu. Vedľa oboch týchto čipov je vidieť ešte plochý biely kábel, ktorého konektor sa zapája do základnej dosky.
Základná doska Amazon Kindle 7
Ako ste si určite na obrázku útrob čítačky všimli, komponentov nie je veľa. Priestor zaberá displej, plastové telo a dve úzke dosky tvoriace optickú dotykovú vrstvu. Zaujímavá je hlavne veľkosť batérie. Kým napríklad na tabletoch ide po displeji o najväčší komponent, v prípade čítačky nie je potrebná taká veľká kapacita a postačí aj omnoho menší model, ktorý nedosahuje ani rozmer základnej dosky. Základná doska čítačky Kindle 7 pritom nie je žiadny obor a je len o málo rozmernejšia, než kreditná karta. Vďaka tomu celé zariadenie váži len 191 gramov.
Konštrukcia Kindle Voyage
Kindle Voyage patrí do vyššej triedy čítačiek elektronických kníh a v porovnaní so základným modelom ponúka niekoľko vylepšení. Aj v tomto prípade ide o siedmu generáciu týchto zariadení od Amazonu, pričom ide prakticky o nástupcu prémiových modelov Kindle Paperwhite 1 (5. generácia) a Paperwhite 2 (6. generácia). Zatiaľ čo základná siedma verzia Kindlu sa dostala na trh koncom septembra minulého roka, Kindle Voyage sa v domovskom obchode začal predávať až v novembri.
Z hľadiska softvéru sa Voyage od základnej verzie Kindlu nelíši. Rozdiel tvorí použitý hardvér, pričom z vonkajšieho pohľadu sa ľahko zbadá odlišná konštrukcia tela a kvalitnejší displej. Voyage na prvý pohľad prekvapí rovnou prednou stranou, na ktorej je displej zarovnaný s okrajmi tak ako na tabletoch alebo smartfónoch. U čítačiek bolo doteraz štandardom zapustenie. Na povrchu je tvrdené sklo, pod ktorým je klasická kapacitná dotyková vrstva. To vzhľadom na nulové zapustenie samozrejme neprekvapí, pretože vytváranie infračervenej mriežky by si vyžadovalo vyvýšené okraje. Z hľadiska výšky a šírky je Voyage menší o 7, respektíve 4 mm. To nie je nič závratné, ale spolu s menšou 7,6 mm hrúbkou je nižšia aj jeho váha, ktorá je konkrétne 181 gramov. Bonusom je kvalitnejší zadný panel z horčíka.
Za zmienku stojí celkom určite displej. Väčšina čítačiek používa elektronický papier Vizplex od americkej spoločnosti E Ink. Konkrétne jeho druhú generáciu z roku 2010, označovanú ako Pearl (aj keď jej celé meno je E Ink Vizplex Pearl, označenie Vizplex sa zažilo ako identifikátor prvej generácie a obvykle sa vynecháva aj napriek tomu, že stále ide o túto technológiu). Okrem Pearlu existuje aj ohybnejší variant Vizplex Mobius/Flex a takisto aj Vizplex Triton, ktorý je schopný zobrazovať 4096 farieb. Najnovší variant elektronických papierov Vizplex je model z roku 2013, označovaný ako Carta. Ním sú obvykle vybavené len prémiové čítačky, ako napríklad Kindle Paperwhite 2, Kobo Aura H2O a práve aj Kindle Voyage. Displej Kindle Voyage je na trhu elektronických čítačiek momentálne absolútnou špičkou. Nejde pritom len o papier Carta. Rozlíšenie 1440 × 1050 bodov má pri 6“ uhlopriečke jemnosť 300 pixelov na palec, čo je značne viac než 212 ppi na čítačke Kindle Paperwhite 2 alebo 167 ppi na klasickej verzii Kindlu (tá používa papier Pearl). Zvýšená ostrosť písma je samozrejme vidieť, ale je pravda, že elektronický papier ani v tých lacnejších podobách nemá problém s čitateľnosťou a komfort pri čítaní kníh je zvyčajne väčší než v prípade LCD displejov. Voyage má podsvietený elektronický papier podobne ako jeho predchodca Paperwhite 2, takže čítať môžete na rozdiel od základného modelu Kindlu (alebo bežnej papierovej knihy) aj bez vonkajšieho osvetlenia.
Základná doska Kindle Voyage
Podobne ako na doske základnej verzie Kindlu, aj na prémiovom modeli Voayage nájdeme tri veľké čipy. Ten najväčší je SOC v podobe i.MX 6SoloLite od spoločnosti Freescale Semiconductor. Nejde však o rovnaký model, ako je umiestnený na lacnejšom bračekovi (MCIMX6L7DVN10AB). Čítačka Voyage používa model MCIMX6L8DVN10AB a rozdiel je vidieť v prípade podrobnejšieho pohľadu na formát označenia, ktorý táto firma používa. Z neho sa dozvieme (MC-IMX6-L-8-D-VN-10-A-B), že ide o čipy vyrábané v rámci sériovej produkcie (MC), konkrétne IMX6 v sérii SoloLite (L) a vo variante 8. Určené sú pre bežné nasadenie v teplotách 0 až 90 °C (D) a na doske sú osadené cez spojenie typu BGA (VN). Ďalej majú frekvenciu 1 GHz (10), podporujú prácu s elektronickým papierom (A) a sú v revízii 1.2 (B). Rozdielom medzi čipom na základnej čítačke Kindle a Kindle Voyage je teda len jedno číslo (8 oproti 7), ktoré určuje číslo variantu. Lacnejší Kindle používa verziu 7, čo znamená, že je bez grafického jadra. V čítačke Voyage je naproti tomu umiestnený čip vo verzii 8, ktorý GPU obsahuje a tvoria ho akcelerátory dvojrozmernej rastrovej a vektorovej grafiky.
Podobné články

Garmin v tichosti pridal nové funkcie. Aktivujte si ich

Garmin Index Sleep Monitor: Riešenie pre tých, čo nechcú spať s hodinkami (RECENZIA)

Ako fungujú upozornenia na vysoký krvný tlak pomocou Apple Watch

BMW iX3 Neue Klasse: štyri supermozgy, radosť z jazdy a nadčasový dizajn

Apple rozšíril nástroje na ochranu detí a tínedžerov na internete

Chaos v aplikáciách Windows 11: Copilot sa nainštaluje automaticky
