

Prečo sú vo filmoch a seriáloch počítačové hlúposti a prečo na to režiséri a scenáristi kašlú?
Preboha. Naše CSS porty sú vyradené! Jediná šanca je kvantifikovať SSD a bezdrôtovo injektovať pixely do 1080p siete. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Ak máte o IT, hardvéri alebo všeobecne počítačoch aspoň základnú znalosť, určite sa vám už mnohokrát stalo, že ste sa pri pozeraní nejakého filmu alebo seriálu chytili za hlavu z dôvodu nejakej donebavolajúcej sprostosti. Nie ste sami. Poďme si spolu zanadávať a posťažovať sa.
Na úvod musím podotknúť, že v tomto texte sa nechcem rozčuľovať nad celkom samozrejmým a dobre známym faktom, že filmy neodzrkadľujú skutočnosť. Realita musí vždy nejako ustúpiť zobrazovanému príbehu. Bolo by hlúpe hovoriť, že v tom filme Avengers je softvérové rozhranie a počítačový hardvér Tonyho Starka prehnaný a nereálny, zatiaľ čo pred vami poletuje v oceľovom raketovom obleku, vedľa neho skáču severský bohovia pricestovaní z inej dimenzie a do toho sa päsťami rozháňa zelený muž, ktorý po zasiahnutí radiáciou namiesto smrti zmutoval do 500 kg obludy. Sú to proste príbehy, ktoré nás majú nadchnúť, odreagovať a zabaviť. Nejde o žiadnu dokumentaristiku. To čomu sa chcem venovať je lenivosť, lajdáckosť a totálne ignorantstvo tvorcov.
Nevyhnutné nerealistické postupy
V kinematografii existuje mnoho nerealistických zobrazení udalostí, ktoré sú nutné alebo skrátka len zažité z dôvodu navodenia atmosféry, alebo rýchleho demonštrovania nejakého javu. Áno vieme, že meče, nože a iné bodné a sečné zbrane nerobia pri vytiahnutí z puzdra ten charakteristický šššššššššščččččččččččing zvuk. Ľudia si ale na tento prejav zvykli a bez neho by už scény dokonca vyzerali čudne. Navyše, existencia toho zvuku umožňuje nielen odhaliť, že sa niečo tasí tajne alebo potme, ale funguje to aj ako zastrašovací prvok alebo prejav agresie. Takisto je na tom aj charakteristické cvakanie v prípade pištolí, brokovníc alebo hocakej inej strelnej zbrane. Je jedno že už bola tasená a namierená predtým. Ak sa ozve klasický sčik-sčik zvuk, vieme, že už fakt ide do tuhého.
Dajte si pozor, aby ste pri zasúvaní USB kľúčov s dôkazmi nemali vo Windows prednastavenú funkciu „exploduj do súborov“
Podobne ak vidíme na obrazovke hackerskú scénu, očakávame, že po úspechu sa objaví nápis PRÍSTUP POVOLENÝ, alebo niečo ekvivalentné, i keď je takýto softvérový mechanizmus absurdný. Tak ako v prípade tasených mečov a ich zvuku, ani tu v realite nikto neočakáva, že sa text objaví pri prihlásení ku e-mailu, účtu sociálnej siete alebo cloudovému úložisku.
Z tohto dôvodu sa dá mávnuť rukou aj nad tým, že ak nejaká osoba otvorí dôležitý USB kľúč či externý disk, na displeji sa jej začnú otvárať všetky súbory. Myslím si, že ide o pochopiteľnú barličku, slúžiacu na rýchlu vizuálnu reprezentáciu množstva dát, ktoré má osoba náhle k dispozícii.
Z rovnakého dôvodu často vidíte vo filmoch a seriáloch to, že nejaká postava nesie tašky z ktorých trčí dlhočizná bageta. Ide o vizuálnu reprezentáciu, vďaka ktorej behom jednej sekundy a bez nutnosti akéhokoľvek vysvetľovania vieme, odkiaľ daná osoba práve ide. Nebola v škole, práci ani v práčovni. Bola v obchode. Nenakupovala pri tom darčeky či niečo zaujímavé pre dej. Bola skrátka len nakúpiť nutné potraviny a vracia sa práve domov.
Oslava hlúposti a diletantstvo schované za umelecký prejav
Čo ale ohromné chyby a nezmysly, ktoré nie sú použité na ľahkú vizualizáciu?
Často sa dá stretnúť s obhajobou, že ak chcete rozpovedať dobrý príbeh, nemôžete vždy všetko silou mocou držať bez chýb a realita musí ustúpiť zaujímavej dejovej linke.
Pamätáte sa na pôvodný film Deň nezávislosti, keď jeden z hlavných hrdinov zlikvidoval ochranné pole mimozemských lodí? To umožnilo masívny spoločný protiútok a zničenie útočníka. Tento zaujímavý a nečakaný postup si vyžadoval absurditu, že hrdina sa napojil na počítač mimozemšťanov a infikoval ho vírusom.
Nevadí, že ten kvantový procesor nemôžeme vybrať. Naklonujem si jeho operačný kód smartfónom (TV seriál Arrow)
Ono ale na nutnosť posunu deja, príbeh a zjednodušenie sa nedá spoliehať vždy. Chcete vidieť ako sa to nemá robiť a aká je hranica medzi umeleckým prejavom a debilitou? Pozrite si pilotný diel seriálu Scorpion.
Hlavná zápletka tohto dielu je, že banda technických géniov rieši brutálny a nebezpečný technický problém. Na medzinárodnom letisku v Los Angeles prestal po aktualizácii fungovať softvér na kontrolu a riadenie leteckej dopravy. Letisko teda nemôže naviesť lietadlá na pristátie a hrozí, že popadajú na zem! ¯_(ツ)_/¯
Odmyslime si, že už to je nezmysel, pretože letiská pomocou svetiel a iných prostriedkov dokážu lietadlá navigovať aj tak. Sústreďme sa na inkriminovaný softvér. Softvér nefunguje a nedá sa opraviť, pretože nikto nevie ako. Aj keď bol práve očividne aktualizovaný, firma ktorá ho vytvorila už neexistuje. Skrachovala na konci minulého storočia, takže nikto nevie, čo si s nefungujúcim softvérom počať. Krízový tím teda beží po zálohu starej verzie programu do dátového centra, kde sa nachádza na jedinom HDD.
Je na tom IT horšie ako iné odbory?
Pri pohľade na absurdné obrázky a videá môžete oprávnene podotknúť, že tieto dunihlavy nemá len človek so základnou znalosťou IT. Ide o problém týkajúci sa všetkých odborov a podobne sa chytajú za hlavu napríklad doktori pri sledovaní seriálov a filmov, ktoré majú nejakú zápletku týkajúcu sa chorôb a iných zdravotných ťažkostí.
Je to ale pravda? Pozrite sa na seriál z lekárskeho prostredia, ako je napríklad Dr. House. Áno, žiadne také diagnostické centrum nikde na svete neexistuje a idea geniálneho doktora riešiaceho len najťažšie prípady je rozprávková. Ide ale o vysokorozpočtový seriál, ktorý má niekoľko odborných konzultantov z oblasti medicíny.
Samozrejme, presnosť musí ustupovať deju a seriál obsahuje množstvo nereálností, avšak na druhú stranu obsahuje aj množstvo veľmi presných popisov a reálnych prípadov, z ktorých sa môžete aj niečo dozvedieť a poučiť.
Obetovanie reality film nezlepší, práve naopak
Skúste sa zamyslieť nad tým, prečo napínavá operácia pacienta vo filme vyzerá podobne ako reálna operácia. No asi preto, že takto vyzerať má. Dokonca aj keď priamo na kameru nie je ukázaný záber na niečo, čo by slabšie povahy nezvládli, pohyb doktorov a rýchle gestá šitia sú dostatočné na to, aby každý vedel o čo ide. Ak to ide pri operácii na sále, prečo pri hackerskej scéne na displeji musí zákonite rotovať 3D obrázok kocky, alebo je znázornené nejaké prechádzanie 3D tunelom, pripomínajúce film Trávnikár z roku 1992, či šetrič obrazovky z Windows 95? Pozrite sa napríklad na túto scénu z NCIS, kde hackerský útok odvracajú dvaja ľudia búchaním do spoločnej klávesnice. To fakt musí byť zobrazované takto, pretože inak by to nikto nepochopil? Je nejaký špeciálny dôvod, prečo musia byť pri hackovaní na obrazovke lebky, prelomené zámky, červené blikania a varovania o digitálnych nukleárnych útokoch ako v seriáli Castle? Stretol som sa s dvomi obhajobami. Prvá je, že by ľudia reálny postup nepochopili, pretože je príliš technický. Takáto obhajoba sa mi príliš nezdá, pretože aj filmová operácia s lekárskym žargónom je zložitá a myslím si, že žiadny divák nepovie, že by mala byť nahradená scénou z detskej hry Operácia, aby každý vedel, že teraz sa „opravujú“ obličky. Veď to stačí povedať a divák už pochopí čo sa deje, aj keď operáciu obličiek sám nerozpozná od operácie pľúc. Očakáva, že je zobrazená správne. Druhá obhajoba je, že scéna hackovania musí byť nadnesená kvôli tomu, že realita je jednoducho nezaujímavá a príliš fádna. Ak sa ale pri lekárskej scéne stačí pozerať na pracujúce ruky doktora, bez zobrazenia „detailov“, prečo nestačí pozeranie na ruky IT experta bez grafických vylepšení? Filmový doktor predsa pri operácii takisto nemusí robiť saltá, aby zaujal. Že to pri hackingu nejde a nefungovalo by to? Pozrite sa na túto skvelú scénu z Matrixu. Trinity v nej spúšťa Nmap, čo je reálny program na skenovanie portov. Pomocou neho skenuje porty počítača s IP adresou 10.2.2.2, pričom nájde otvorený port 22. Na ňom správne beží SSH služba, umožňujúca vzdialený prístup. Čo sa udeje ďalej? Spustí program sshnuke, ktorý podľa textu na obrazovke zavádza exploit SSHv1 CRC32. Žiadna hlúposť. Reálny bug SSH CRC-32 s pretečením buffera v roku 2001 odhalil bezpečnostný analytik Michal Zalewski. Trinity vďaka bugu resetuje administrátorské heslo a získa tak prístup k vzdialenému ovládaciemu počítaču elektrárne, na ktorom následne vypne uzly elektrickej siete. Ak viete čo sa deje, tlieskate tvorcom za skvelé realistické vyobrazenie. A čo laici? No schválne, skúste prísť k nejakému človeku, ktorý o IT nemá ani poňatia a túto scénu mu prehrajte. Následne sa spýtajte, čo znázorňuje. Som si istý, že každý vám presne povie, o čo ide, pretože je to jasné z ladenia scény, hudby, strihov a deja, ktorý sa odohráva na obrazovke. Každý bude vedieť, že ide o hackerský útok a myslím si, že ľudia ocenia, že nevyzerá ako by niekto riešil digitálnu Rubikovu kocku. Myslím si teda, že argumenty o prílišnej technickosti a fádnosti sú len hromadou planých výhovoriek.
Ide to ukážkovo aj reálne. Len treba chcieť
Výsmechy do tváre
Možno si poviete, že netreba byť na scenáristov a režisérov príliš tvrdý. Nedá sa overovať všetko a chyby sa stanú vždy. Pozorne sa ale pozrite na príklady z jednotlivých obrázkov.
Dialóg „Napojila som virtuálne TCP na open source senzor“ alebo „cez systém prechádza teraflop dát“ niekto musel napísať s tým, že mal aspoň základnú predstavu, čo tie slová znamenajú. Alebo snáď používal tento generátor?
Tu nejde o to, že by na niečo neboli už financie a keďže ten dialóg nie je nosný prvok v deji, netreba to overovať a držať presné, pretože aj tak to „nikto“ nepochopí a tú sprostosť nezbadá. Na filmovom aj televíznom sete je zástup technikov starajúcich sa o počítače a inú elektroniku a dozaista aj nemalý počet ľudí, ktorí z hľadiska IT nie sú totálne vymletí. Neverím, že z desiatok alebo stoviek ľudí čo sa zúčastnili celého procesu nikto nepovedal „Pán režisér. To čo Bill drží v ruke nie je disk, ale zdroj, mali by sme to vymeniť. Veď toho je v sklade rekvizít celá hromada“. Bola odpoveď režiséra „drž hubu a krok“ alebo čo?
Beriem argument, že niečo okrajové nemôže byť presné z dôvodu, že by overenie a realistické vyhotovenie stálo veľa času a peňazí. Ale veci, ktoré je triviálne mať dobre a sú zle len preto, že je niekto lenivý ignorant sú neospravedlniteľné. Je to totožné ako tie úbohosti z CNN alebo inej spravodajskej stanice, kde je mapa Európy a vedľa Slovenska a Česka je na mieste Rakúska nápis Irak. To nie je znak toho, že niečo je náročné a nie je čas na overenie. Je to znak debila, ktorý je očividne zamestnaný niekde kde byť zamestnaný nemá, pretože aj v prípade nevedomosti overenie správnosti trvá 10 sekúnd a je celkom zdarma.
Existuje dokonca fanúšikovská teória, že tieto očividné IT nezmysly v seriáloch je súťaž medzi odbornými konzultantmi, že kto do vysielania dokáže prepašovať väčšiu kravinu. Myslím si ale, že na niečo také už vo svete nie je priestor skoro dve dekády.
V 80-tych a 90-tych rokoch boli počítače, hacking a IT ľudia pre verejnosť ešte možno niečo čudesné a veci ktoré počítače umožňovali bola akási mágia, ktorej nikto mimo odboru nerozumel.
Podobné články

TOP 10 najobľúbenejších filmov na internete – 37. týždeň

Služba Disney+ je teraz lacnejšia: Získajte ju výhodnejšie až na 3 mesiace

Najlepšie seriály na Netflixe (36. týždeň)

Najlepšie filmy na Netflixe (36. týždeň)

TOP 10 najobľúbenejších filmov na internete – 36. týždeň
