Ako hlavný hosť na konferencii ITAPA prehovoril po štvrtý krát podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Slovenska, Richard Raši. Hovoril o konkrétnych výsledkoch, ktoré dosiahol jeho úrad od poslednej jarnej ITAPY. Ťažiskové témy boli dve: pokrok v informatizácii a koordinácia v procese digitálnej transformácie v podmienkach Slovenska.

Úrad má podľa Rašoiho jasný cieľ: vybudovať moderný digitálny štát, v ktorom si jednotlivé úrady medzi sebou už vymieňajú dáta elektronicky a nezaťažujú ľudí, ktorí nerobia poštárov medzi úradnými okienkami, ale práve naopak komunikujú so štátom na diaľku z pohodlia svojho domova. Bojuje sa proti byrokracii. Už v minulosti sa podarilo odstrániť papierový výpis z obchodného a živnostenského registra, z listu vlastníctva a registra trestov. A od 1. septembra sa k tomu pridali aj potvrdenia o návšteve školy a zmizli aj:

• výpisy z registra nadácií,
• z registra občianskych združení,
• z registra neinvestičných fondov,
• z registra neziskových organizácií a z registra organizácií s medzinárodným prvkom.

Od 1. decembra už netreba na úrady nosiť potvrdenia o nedoplatkoch na daniach, nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení, ktorých sa ročne doteraz vydalo okolo 320 tisíc. Od 1. januára 2020 sa k nim ešte pridá výpis z registra mimovládnych neziskových organizácií a od 1. januára 2020 aj potvrdenia o dávkach nemocenského poistenia a potvrdení o dôchodkových dávkach. V spolupráci s Registrom trestov Generálnej prokuratúry zaviedli opatrenie, že podnikateľ už nemusí nosiť na úrady Výpis z registra trestov právnických osôb, ale úradníci si vedia pozrieť „zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb“ a tým validovať beztrestnosť právnickej osoby.

Úrady si cez systémy OverSi a DCOM stiahli 473 651 výpisov a ďalšie státisíce výpisov si overili úrady napriamo cez Centrálnu správu referenčných údajov. Občanom a podnikateľov sa takto ušetrilo za trinásť mesiacov takmer 7,3 milióna € a 473 651 hodín stráveného času. Od 1. novembra bol spustený portál www.potvrdeniaonavsteskoly.sk. Na tomto portáli si môžu banky, ale aj dopravcovia overiť, status študenta, ktorý chce študentský účet, alebo zľavnenú električenku, či cestovať vlakom zadarmo. Ak áno, môže mu dať zľavu na dopravu. Systém je napojený priamo na školský rezortný informačný systém a ten garantuje správnosť údajov. Za prvé dni od spustenia bolo cez portál overených už 7 tisíc študentov. A už teraz pripravuje úrad odstránenie ďalších 8 papierových výpisov a potvrdení. Tretí antibyrokratický balík bude veľkou pomocou pre podnikateľov, pretože cieľom je, aby pri verejných obstarávaniach nemuseli predkladať bežné potvrdenia. Okrem toho sa pripravuje zrušenie kópií:

• rodného listu
• sobášneho listu
• úmrtného listu,

ktorých v roku 2018 občania predložili úradom 1,77 milióna kópií a zaplatili za ich  vyhotovenie 133 170 €.

Taktiež sa úradu podarilo presadiť Uznesenie vlády SR k povinnosti prednostne pristupovať k platným a účinným centrálnym IKT zmluvám. Cieľom tohto uznesenia je zaviazať ústredné orgány štátnej správy k tomu, aby prednostne využívali centrálne licenčné zmluvy tam, kde to je objektívne možné. Je to najmä z toho dôvodu, že prostredníctvom centrálneho verejného obstarávania dochádza k vyšším finančným úsporám ako keď si jednotlivé produkty obstarávajú rezorty sami. Táto centralizácia okrem finančných úspor bude slúžiť aj na lepší prehľad využívania licencií v štátnej správe. Pred dvoma týždňami bola na Rade vlády pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh odobrená Koncepciu ľudských zdrojov v IT vo verejnej správe. Materiál, ktorý na radu vlády predložil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, počíta so zavedením opatrení do roku 2022. Koncepcia ľudských zdrojov v IT je strategickou prioritou Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Slovensko sa prispôsobuje meniacim sa podmienkam na trhu a využíva moderné technológie na výkon verejnej moci a to najmä hybridný cloud. Dodávateľom to umožňuje flexibilné ponúkanie svojich služieb pre verejnú správu a podstatne zvyšuje dynamiku spolupráce. Už krátko po zavedení metodiky zápisu vládnych cloudových služieb je niekoľko desiatok služieb certifikovaných a zapísaných. Hybridný cloud zmenil model fungovania IT vo verejnej správe tým, že dáva možnosť čerpať a platiť len za tie zdroje ktoré potrebuje. Napríklad je to zdieľanie výpočtového výkonu, zdieľanie softvérových prístupov a v neposlednom rade aj zjednodušenie celej prevádzky informačných systémov vo verejnej správe. Prvé výsledky prináša aj činnosť Dátovej kancelárie a jej hlavným cieľom je pomôcť transformovať Slovensko na moderný dátový štát. Okrem otvorene pripraveného návrhu zákona o údajoch, ktorý je aktuálne už v legislatívnom procese, sa dátová kancelária úspešne spolupodieľala na implementácii zákona proti byrokracii a jeho ďalšieho rozvoja. Po dlhšom čase pomohla rozbehnúť proces vyhlasovania piatich nových referenčných registrov:

• Register adries
• Kataster nehnuteľností
• Nedoplatky voči Sociálnej poisťovni
• Nedoplatky voči daňovým a colným úradom
• Poskytnutá štátna pomoc

V rámci svojich aktivít dátová kancelária pripravuje zavedenie konceptu Mojich údajov do prostredia verejnej správy a v spolupráci s analytickými jednotkami verejnej správy vyvíja podporný ekosystém pre fungovanie štátu prostredníctvom presných, aktuálnych a úplných dát. Svoju činnosť úspešne rozbehla aj nová dynamická jednotka – oddelenie behaviorálnych inovácií. Aby sa vedeli produkovať digitálne služby štátu tak, aby boli používateľsky kvalitné, aby občan o nich hlavne vedel a aby ich používal rád a s príjemným pocitom, je treba sa vžiť do kože občana, snažiť sa porozumieť jeho potrebám, náladám a najmä tomu, ako sa rozhoduje. A práve to je úloha behaviorálnej jednotky. Skúsenosti z praxe ukazujú, že aj malá zmena v komunikácii smerom k občanovi, založená na behaviorálnych inováciách, spôsobí veľký rozdiel za minimálne náklady. Ich doteraz najvýznamnejší výstupom je Benchmark životných situácií, ktorý objektivizoval úroveň elektronických služieb z používateľského pohľadu. Vďaka tomu vieme nielen identifikovať slabé a silné miesta elektronických služieb štátu, ale aj definovať potenciál zlepšenia služieb a navrhnúť účinné opatrenia na ich zlepšenie z pohľadu občana. Pokračuje sa v už úspešne rozbehnutom projekte WiFi pre Teba, ktorého cieľom je  zavádzať rýchli internet do miest a obcí na verejné priestranstvá. Ide o bezplatné, kvalitné bezdrôtové pripojenie. Starostov a primátorov chce úrad čo najviac odbremeniť od byrokracie, preto môžu žiadosti podávať elektronicky cez systém ITMS. Keď sa starosta prihlási pomocou svojho eID, systém automaticky predvyplní veľa údajov. O zriadenie bezplatných WiFi zón v obciach je veľký záujem. Na výzvu ÚPVII v zareagovalo celkovo 408 žiadateľov, a zmluvy už ÚPVII podpísal s takmer 300 úspešnými mestami a obcami. Wifi pre Teba už dnes funguje v 15 mestách a obciach.   V súčasnosti sa pripravuje aj spustenie projektu mobilného ID, vďaka ktorému sa občania a podnikatelia budú môcť do veľkej časti eGov služieb prihlásiť pomocou svojho smartfónu. Celkovo sa prístup k elektronickým službám štátu zjednoduší a zrýchli. Pri mobilnom ID od začiatku myslíme na jeho využite komerčným sektorom. Pomocou štátom garantovanej identity v mobile bude môcť občan alebo podnikateľ napríklad zakladať účty alebo meniť telekomunikačného operátora, a to bez nutnosti ísť osobne na pobočku. Mobilné ID sa pripravuje ako otvorené riešenie. To znamená, že bude pripravené využívať pre prístup k niektorým eGov službám už existujúce spôsoby, ktoré občania a podnikatelia majú aktivované, a používajú, napríklad aplikácie bánk. Konkrétny rozsah bude závisieť od záujmu jednotlivých komerčných subjektov o zapojenie a od toho, či prejdú certifikačným procesom. Na Slovensku mapovanie internetu nadväzovalo na predchádzajúcu spoločnú iniciatívu štátu a telekomunikačných operátorov o komerčnom pokrytí tzv. bielych miest, čiže samospráv, kde nie je dostupný širokopásmový internet, na úroveň minimálne 30 megabitov za sekundu a to do roku 2020. Cieľ sa darí úspešne napĺňať, pričom dnes zostáva len niekoľko desiatok riedko osídlených obcí alebo len menších častí obcí, kde ešte internet nie je. Z výsledkov nového mapovania na vyššie rýchlosti vyplýva, že dnes už Slovensko splnilo ďalší medzinárodný záväzok, ktorým je pokrytie minimálne 50% domácností internetom s rýchlosťou nad 100 megabitov do roku 2020. Nastupuje Národný broadbandový plán, ktorý zadefinuje do roku 2027 východiská, investičné možnosti ako strategickú orientáciu Slovenska v tejto oblasti. Jeho zverejnenie očakávame začiatkom budúceho roka.

Digitálna transformácia v podmienkach Slovenska

Správne koordinovaný a podporený proces už prebiehajúcej digitálnej transformácie predstavuje potenciál na zlepšenie života občanov, skvalitnenie verejných služieb ako aj zlepšenie podnikateľského prostredia. Slovensko podobne ako aj zvyšok Európy a vyspelého sveta bude dávať dôraz na aktuálne digitálne trendy, ktoré rozvíjajú technológie umelej inteligencie, internetu vecí, sietí 5G, spracovania veľkých údajov, blockchainu, vysokorýchlostných superpočítačov, či kvantového prenosu. Tieto sa musia stať novým motorom ekonomického rastu a posilňovania konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu Slovenska. Zmeny však neprinesú len príležitosti, ale aj hrozby, napríklad podľa známej štúdie Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) vyše 40% súčasných pracovných miest v priemysle na Slovensku bude možné automatizovať, čo môžeme vnímať aj ako hrozbu straty pracovných miest. Áno, vzniknú síce nové miesta, avšak v menšom počte, pričom si budú vyžadovať vyššiu úroveň digitálnych zručností a kompetencií. Je preto nevyhnutné, aby sme hrozby nebrali na ľahkú váhu a pripravili sa na ňu. Vláda tento rok prijala dva rámcové dokumenty, ktoré definujú náš komplexný prístup k tejto oblasti a konkrétne aktivity. Ide o Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030 z mája a nadväzujúci Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022 z júla tohto roku.

Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022 definuje vyše 60 konkrétnych opatrení a aktivít v niekoľkých prioritných oblastiach, a to: 1. zlepšenie vzdelávania a zabezpečenie digitálnych zručností a zamestnanosti pre modernú dobu; 2. vytvorenie základov pre moderné digitálne hospodárstvo, 3. zlepšenie schopnosti verejnej správy inovovať a využívať dáta a 4. rozvoj umelej inteligencie a jej aplikácie v praxi. Napĺňanie uvedených opatrení úradom spoločne s príslušnými aktérmi už začalo. Na zabezpečenie jej riadnej implementácie bola zriadená osobitná pracovná skupina ako poradný orgán Rady vlády pre digitalizáciu a jednotný digitálny trh, ktorej sú členmi okrem rezortov a príslušných orgánov verejnej moci aj zástupcovia odbornej verejnosti. Za prínos pre rozvoj oblasti umelej inteligencie na Slovensku Raši považuje vznik centra pre výskum AI – Slovak.AI, ktoré prepája relevantných aktérov v oblasti podnikateľského, výskumného a akademického sektora. Úrad tu podporuje aktivity pre budovanie udržateľného národného ekosystému a tiež zapojenie sa do celoeurópskej siete centier excelentnosti. V rámci európskych politík presadzujeme implementáciu princípov transparentného a etického používania umelej inteligencie. V oblasti technológií distribuovaných záznamov úrad podporil vznik osobitného Centra excelentnosti pre výskum, vývoj a aplikované využitie tejto technológie. Centrum vzniká v rámci medzivládnej platformy 17+1, ktorá sa zaoberá prehĺbením ekonomickej spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy . V oblasti vysokorýchlostných superpočítačov úrad zastupuje Slovensko v spoločnom európskom konzorciu EuroHPC. V spolupráci so Slovenskou akadémiou vied ako aj s partnermi zo súkromného sektora sa pripravuje v budúcom roku zriadenie národného kompetenčného centra pre superpočítače. Toto kompetenčné centrum bude prepojené s celoeurópskou HPC sieťou, pričom bude zdieľať jej obrovský výpočtový výkon, čím môže významne pomôcť výskumným tímom, štátu ale aj firmám pri riešení náročných výpočtových úloh a pri spracovaní veľkých dát vrátane algoritmov umelej inteligencie Benefity digitalizácie sa plánujú pretaviť do praxe aj v rámci spolupráce s ministerstvom hospodárstva  prostredníctvom podpory rozvoja siete digitálnych inovačných hubov, ktoré sa budú môcť v novom programovom období uchádzať o podporu napr. cez pripravovaný priamo riadený program Digitálna Európa. Slovensko aj vďaka rozbehu vyššie uvedených iniciatív a projektov bude aj v budúcnosti prínosným, rešpektovaným a konkurencieschopným partnerom na regionálnej ako aj medzinárodnej úrovni – povedal na záver svojho vystúpenia Richard Raši.