Stratená batožina? Nič lepšie sa vám nemôže stať

Stalo sa mi to už pred pár mesiacmi, ale v minulom vydaní som dal prednosť nášmu 10. výročiu a toto je predsa len nadčasová téma.

Letel som spolu so skupinou ďalších novinárov do San Francisca a let, ktorý sme dostali bol so spoločnosťou KLM. Inými slovami leteli sme skoro ráno do Amsterdamu a odtiaľ potom pokračovali do USA.

Pre tých, ktorí lietajú menej, len vysvetlím, že primárnym spôsobom, ako sa z Viedne dostať do Ameriky ale aj na iné kontinenty, sú spoje, ktoré patria skupine Star Alliance (pre nás hlavne Austrian Airlines a Lufthansa). Obyčajne je to ranný let do Nemecka (Frankfurt alebo Mníchov) a odtiaľ ďalej, kam potrebujete. Na tento spôsob sa dá spoľahnúť, nadväzujúce spoje na seba obvykle počkajú. Let konkurenčnou skupinou sľubuje dobrodružstvo už od začiatku. Tak sa stalo aj v tomto prípade.

Pri odlete z Viedne sme čakali na predchádzajúce lietadlá a odleteli s 10-minútovým meškaním. Počas pristávania v Amsterdame sa to predĺžilo o ďalších 10 minút kvôli hustej premávke. Z pôvodnej 50-minútovej rezervy na prestup zostala teda polhodinka. Amsterdamské letisko Schiphol je rozdelené do šiestich hál usporiadaných do tvaru hodinového ciferníka. Pristáli sme v hale B, čo je pri pozícii 6. hodiny a odlet bol z haly E – na pozícii 12. hodiny. Prestup peši mal trvať 15 minút, avšak tento čas nezahrňoval colné odbavenie nevyhnutné pri lete mimo EÚ.

Našťastie, na mobil som hneď po pristátí dostal potvrdenie o tom, že sme skutočne v ohrození nestihnutia odletu a mám možnosť využiť Fast Track – rýchle odbavenie pri vstupe do haly E. To sa ukázalo ako kľúčové, skutočný rad na odbavenie predstavoval hodinu čakania. Štyria slovenskí IT novinári tak naozaj dobehli k lietadlu presne v čase jeho plánovaného odletu. Realita bola taká, že sme na letiskovej ploche čakali ďalších 40 minút, aby sme sa pohli.

Popritom sme mohli premýšľať nad tým, kde sú naše batožiny odovzdané do podpalubia vo Viedni. Draho mal v batožine sledovacie zariadenie, a tak sme mohli ešte počas behu medzi halami sledovať ich pohyb na letisku. Tie naozaj smerovali k nášmu lietadlu. Neskôr sa však signál stratil, resp. nebol okolo batožiny nikto s iPhonom, aby existovala možnosť sledovania trasy. S nádejou, že batožiny sú v podpalubí sme sa vydali na 12,5-hodinový let na druhý koniec sveta.

Po pristátí v San Franciscu sa všetky nádeje rozplynuli – jednak sme dostali SMS, že batožina zostala v Amsterdame a zároveň jej umiestnenie v európskom sklade potvrdzovalo aj sledovacie zariadenie. Dnes je to tak, že v tomto prípade sa nemáte komu vyplakať na pleci. Všetko sa totiž vybavuje on-line. Idete na príslušnú stránku zo zaslanej SMS, vyplníte údaje kde a kedy ste, popíšete, ako vlastne vyzerala batožina a ste vybavení. V skutočnosti je to o starosť menej ako chodiť s batožinou po letisku a v taxíku do hotela. My sme však bývali v meste južne od SF, konkrétne v San José, čo situáciu ďalej komplikovalo. A keďže tieto prípady sa vždy riešia tým spôsobom, že zmeškanú batožinu vám doručí rovnaká letecká spoločnosť, ako ju mala pôvodne prepraviť, bolo mi jasné, že sa uvidíme o 4 dni. Teda najskôr – dovtedy KLM do SF totiž neletelo.

Na tomto mieste musím vysvetliť, že moja batožina obsahovala zopár produktov, ktoré som pri svojej práci potreboval, ale jej hlavné určenie bolo vytvoriť priestor na veci, ktoré som si chcel v Kalifornii kúpiť a doniesť domov. Chýbajúci statív na dokrútky pre prvý deň natáčania mi tak požičal Petr Hudec, ostatné veci som si urobil z ruky. Využil som hneď prvú príležitosť na nakupovanie. V San José toho totiž veľa nie je, presunul som sa teda miestnou dopravou do Milpitas, kde je obrovské nákupné centrum Great Mall. Už som tam bol pred rokom, a tak som presne vedel, kam ísť.

V Amerike si kupujem veci na oblečenie posledných 30 rokov. Výhodou je, že so svojím telom patrím v USA medzi zlatý štandard a vybrať tak moju veľkosť tu nie je žiadny problém. Za 100 dolárov kúpim tak tri kusy riflí Levi’s, ak je k tomu množstevná akcia. Raz v živote som bol v predajni tejto značky aj v Bratislave a skoro som spadol z nôh, čo oni chcú za jeden kus a aký je výber veľkostí. Tadeto teda cesta nevedie. Do Ameriky lietam minimálne raz za rok, nemám prečo svoje zvyky meniť a aj teraz som zobral tri kusy riflí. Okrem toho som si kúpil náhradnú spodnú bielizeň, ponožky, nejaké hygienické veci a tenisky. Keďže som tušil, ako to bude asi fungovať, od všetkého som si nechal papierové účty.

Štyri dni po tomto nákupe prešli v pohode. Na štvrtý deň sme mali zo sledovača informáciu, že batožina sa zo skladu pohla smerom k lietadlu a po jeho pristátí sme boli z KLM informovaní, že batožina je na rovnakom kontinente ako my. Ďalšie zdržanie bolo v spôsobe doručenia do San José, ale na ďalší deň bola batožina na recepcii v hoteli. Z hotela nám samozrejme nikto nedal nič vedieť, ale sledovacie zariadenie neklamalo – batožina bola v rovnakom hoteli ako my. Po piatich dňoch som tak mohol napratať nakúpené veci do kufra a vydať sa na cestu späť. Presne to vyšlo. Domov už batožina dorazila v poriadku a mohol som pristúpiť k ďalšej etape.

Za zmeškanú batožinu máte nárok na kompenzáciu a tá súvisí s tým, ako dlho vám meškala a čo ste si kúpili ako nevyhnutnú náhradu. Požiadal som KLM o kompenzáciu a prakticky ihneď som dostal 75 eur, doklady o nákupe oni nechceli. Tiež som mal vybavenú ďalšiu poistku zahrňujúcu aj stratenú batožinu od jednej špecializovanej poisťovne a tu už doklady chceli. Po pár mailoch som dostal späť prakticky celú sumu, ktorú som minul na svoj nákup v obchodnom centre. Nikto neriešil, že tri kusy nohavíc na 4 dni pobytu je trochu predimenzované. Posilnený úspešnými kompenzáciami som vyskúšal ešte využiť poistné, ktoré mám k svojej prémiovej platobnej karte a tam som dostal asi 30 eur. Vo všetkých prípadoch som uviedol, že som už o kompenzáciou požiadal aj inde, určite som neplánoval nejaký poistný podvod – všetko legálnou cestou.

Ak to teda zhrniem, strata batožiny mi vlastne zjednodušila cestu z letiska na hotel, prinútila ma k skorému nákupu plánovaných vecí a po kompenzáciách som dostal peniaze za nákup späť a aj niečo navyše. Nič lepšie sa mi nemohlo stať. Myslite na to, keď sa dostanete do takejto situácie, treba byť pripravený a mať poistku.

Prajem vám príjemné čítanie júnového vydania TOUCHIT.

Tento článok bol vydaný v magazíne TOUCHIT v čísle máj/jún 2025.

Prečítajte si aj:

Cestovanie

Nahlásiť chybu

Redaktor

Ondrej Macko

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie, tvorbu videa a tiež cestovanie.