Jednou z moderných technológií, ktorých používanie je čím ďalej tým rozšírenejšie sú aj drony. V tomto článku, ktorý pre TOUCHIT pripravila advokátska kancelária AKMV si priblížime, v ktorých prípadoch je na prevádzkovanie dronov potrebné aplikovať aj ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov), známe aj pod skratkou GDPR.

Čo je to dron?

Slovenský právny poriadok pojem dron nepozná, vo všeobecnosti ním však môžeme rozumieť malé bezpilotné lietadlo. Vymedzenie jednotlivých druhov bezpilotných lietadiel nachádzame v Rozhodnutí Dopravného úradu SR č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného rozhodnutia sú bezpilotnými lietadlami:

• autonómne lietadlá,
• diaľkovo riadené lietadlá,
• modely lietadla.

Drony a zber osobných údajov

Z hľadiska ochrany osobných údajov je dôležité predovšetkým, či je dron vybavený zariadeniami umožňujúcimi zber/zaznamenávanie/uchovávanie osobných údajov na verejnom priestranstve. Takýmito zariadeniami sú najčastejšie kamera alebo fotoaparát. Osobnými údajmi sú pritom podľa čl. 4 ods. 1 GDPR sú: „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby…; identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby.“

V prípade zberu osobných údajov s využitím dronov môže ísť v zmysle uvedenej definície napr. o zreteľné vyobrazenie tváre, viditeľné meno, priezvisko, adresu (napr. na poštovej schránke), evidenčné číslo vozidla a podobne.

Drony a Nariadenie GDPR

Pokiaľ teda dochádza k spracúvaniu údajov, ktoré spadajú do vymedzenia osobných údajov ako sme uviedli vyššie, je pri spracúvaní osobných údajov potrebné vychádzať z povinností zakotvených v Nariadení GDPR. Prevádzkovateľ dronu je preto povinný najmä:

• jasne a jednoznačne vymedziť účel spracúvania osobných údajov (účelom môže byť napríklad nevyhnutnosť splnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme, ochrana životne dôležitých záujmov dotknutej osoby a pod., pokiaľ do úvahy neprichádza iný účel, je potrebné zabezpečiť súhlas dotknutej osoby);
• určiť podmienky spracúvania osobných údajov;
• dodržať zásadu minimalizácie spracúvania osobných údajov – spracúvať osobné údaje iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na daný účel (o záznamov z dronov môžu do úvahy často prichádzať napr. rozmazanie tváre, prípadne iných identifikačných znakov dotknutej osoby);
• zabezpečiť, aby boli spracúvané osobné údaje, ktoré sú správne a aktuálne;
• zabezpečiť, aby boli osobné údaje spracúvané vo forme umožňujúcej identifikáciu dotknutých osôb zhromaždené iba po nevyhnutnú dobu;
• v prípade pominutia účelu uchované osobné údaje zlikvidovať;
• zabezpečiť bezpečnosť osobných údajov pred stratou, zničením a poškodením (hlavne prijatím vhodných technických opatrení).

Výnimku z uplatnenia Nariadenia GDPR predstavujú iba situácie, ktoré sú vylúčené z vecnej pôsobnosti podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia GDPR (činnosti nepatriace do pôsobnosti práva EÚ, spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností spadajúcich pod 2. hlavu V. kapitoly Zmluvy o Európskej únii, spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti a spracúvanie príslušnými orgánmi v rámci prevencie trestných činov a ich vyšetrovania, odhaľovania, stíhania a výkonu sankcií).

Letecké snímkovanie

V súvislosti s prevádzkou dronov upozorňujeme, že v niektorých prípadoch vyhotovovanie záznamu dronami môže spadať aj do pôsobnosti ďalších osobitných právnych predpisov, napr. zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvuje napr. zákaz fotografovať, filmovať alebo inak zaznamenávať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Osobitné podmienky sa vzťahujú na tzv. letecké snímkovanie. Podľa § 2 ods. 15 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii: „Materiály leteckého snímkovania a diaľkového prieskumu Zeme sú analógové alebo digitálne záznamy územia a ich odvodeniny na získavanie informácie o polohe, druhu a stave objektov a javov, ktoré sú priamo alebo nepriamo vztiahnuté k povrchu Zeme v určitom čase.“ Na letecké snímkovanie sa pritom vyžaduje povolenie Ministerstva obrany SR.

Podľa Usmernenia k leteckému snímkovaniu na účely zákona o ochrane utajovaných skutočností Národného bezpečnostného úradu zo dňa 07.03.2019: „Podnikateľ, ktorý má v podmienkach Slovenskej republiky vykonávať letecké snímkovanie, ktoré napĺňa definície podľa zákona č. 215/1995 Z. z. a vyhlášky č. 194/2007 Z. z., teda jeho výsledkom je letecký meračský snímok musí disponovať platným súhlasom ministerstva obrany a musí byť spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností spôsobom podľa zákona č. 215/2004 Z. z. a byť držiteľom platného potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti. Používanie dronov napríklad na súkromné účely a následné vyhotovovanie snímok, ktoré svojím obsahom a spôsobom vyhotovovania neobsahujú parametre na tvorbu kartografických diel (výsledkom nie je letecký meračský snímok), nie je z pohľadu vyššie citovaných právnych predpisov podmienené platným potvrdením o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa.“ Celé usmernenie je prístupné na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu. Autor: A|K|M|V advokátska kancelária