Tie najlepšie veci bývajú zadarmo

Pamätníci si možno spomenú na to, že dakedy dávno bola cez prázdniny uhorková sezóna. Ja si to ešte pamätám, cez júl a august sme vlastne nemali čo v redakcii testovať. To je dnes dávno preč, firmy bežne svoje veľké ohlásenia plánujú na letné mesiace a s dovolenkami ako keby sa už ani nepočítalo.

Osobne som tak bol v polke júla v New Yorku na predstavení nových skladacích telefónov Galaxy Z. V meste som bol zatiaľ 6-krát a vždy je to iný New York. V lete je tu naozaj horúco, bežne nad 30 °C a chodiť po vonku na páliacom slnku dlho nevydržíte. Ideálnym dopravným prostriedkom po tomto meste je metro, ktoré dnes funguje spoľahlivo. Problém je v klimatizácii – Američania milujú vychladené uzavreté priestory a z tridsiatky vonku vojdete do vagóna s teplotou pri najlepšom 20 °C, často menej. Na to si treba zvyknúť. Z minulých mojich návštev som si vždy ponechal Metro kartu, ktorú bolo treba dobíjať a priložiť ju k čítačke. Často to nefungovalo a celkovo to bola otrava. Dnes to už funguje jednoducho – stačí priložiť platobnú kartu či mobil a prejdete cez turniket. Takto zaplatený lístok nie je ani o cent drahší ako iné spôsoby a navyše po tom ako miniete na dopravu 30 dolárov, funguje to tak ako keby ste si kúpili lístok predplatený na 7 dní. Mobil síce naďalej prikladáte k čítačke, ale peniaze už počas 7 dní z nej neodchádzajú. Túto sumu som ja dosiahol po 3 dňoch a tak som sa mohol voziť, koľko som potreboval. Pozrel som si tradičné turistické pasce ako je výhľad z Emphire State Building na celý Manhattan, bol som v Rockefellerovom centre a či novú a asi najdrahšiu atrakciu EDGE. Nikdy nevynechám plavbu loďou na Staten Island, ktorá je zadarmo a poskytne vám jeden z najlepších pohľadov na Sochu slobody a spodný Manhattan.

Posledný deň som mal odlet lietadla až celkom v noci, bol to priamy let do Viedne. Keďže ma už ráno z hotela vyhodili, mal som celý deň pre seba a chcel som nejaký poriadny zážitok. Všetky veci som si nechal uschované v hoteli, mal som len testovací mobil vo vrecku. Na prvý pohľad som tak nevyzeral ako turista. V New Yorku bolo naozaj veľmi teplo a tak som si povedal, že si dám chladené pivo. Zašiel som do predajne CVS Pharmacy a hoci tá je vedená ako lekáreň, pivo v plechovke tu bežne predávajú. Predavačka chcela od mňa pas, aby som deklaroval, že mám viac ako 21 rokov, čo mi celkom polichotilo. Po kontrole sa ma opýtala, či ho chcem hneď vypiť a keď som prikývol, dala mi ho do vrecúška, ma ktorom boli nakreslené rôzne lieky. Hrdo som tak kráčal po slávnej Broadway a príjemne si užíval čas. Nikto proti takejto konzumácii piva nič nemal, všetky podmienky boli dodržané a policajtom som aj zamával.

Keďže všetky bežné turistické miesta som si už pozrel, chcel niečo netradičné. Poznám ten pocit, keď viem, že toto nemusí skončiť celkom dobre, ale vyskúšať treba všetko. Z internetu som totiž vedel, že existujú aj iné vyhliadky na toto mesto, ale sú mierne povedané mimo záujmu turistov.

Mesto New York totiž vybudovalo pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť to šialene vysoké nájomné na dobrých uliciach na Manhattane v niektorých iných častiach mesta špeciálne budovy a označujú sa ako Projects. V podstate je to sociálne bývanie pre málo majetných ľudí. Asi viete, že New York je delený na takmer rovnobežné ulice z juhu na sever a sú jednoducho označené číslami. Zatiaľ čo nízke čísla ulíc sú vyhradené pre bývanie najbohatších ľudí na tejto planéte a vrcholí to niekde okolo začiatku Central Parku tak od čísla 100 sa atmosféra v tomto mesta diametrálne mení. Slovo diametrálne je pritom dosť slabé na vyjadrenie tejto zmeny. Je to štvrť Harlem a aj keď je stále na poloostrove Manhattan, je ďaleko od toho, aby sa dala nazvať bezpečnou. Na stej ulici som tak bol jediný, kto v tejto štvrti nebol černoch. A je to taký zvláštny pocit, navyše všade okolo seba cítite „vôňu“ marihuany a ďalších látok, ktoré ani nepoznám. Je to podobné, ako v Amsterdame, veď New York sa pôvodne volal New Amsterdam a patril Holanďanom. Trochu som už začal zvažovať, či je to naozaj dobrá myšlienka, ale keď som už zašiel takto ďaleko tak to treba dotiahnuť. A videl som toho v tejto štvrti dosť – ľudia tu žijú doslova na ulici, ale vyzerajú spokojní. Neskôr som zistil, že je to tým, že to sociálne bývanie Projets znamená pre nich maličké byty, v ktorých nie je funkčná klimatizácia a je tak naozaj lepšie prežiť čas vonku.

Tie Project budovy spoznáte na prvý pohľad – sú čisto tehlové a dosť vysoké. Budovu, ktorú som si ja vybral mala 18 poschodí. Stál som pred problémom, ako sa dostať do vnútra, keď dvere boli zvonka na guľu. Problém sa však vyriešil sám, lebo sa dvere zrazu otvorili a vyšiel z nich jeden z obyvateľov. Statný černoch mi dokonca podržal dvere, aby som mohol pohodlne vojsť a hneď som stál pred výťahmi. Zvolil som najvyššie poschodie a z neho som schodmi vyšiel na strechu. Kovové dvere na strechu už mali svoje najlepšie časy za sebou, z troch pántov bol v činnosti už len jeden. To mi dodalo odvahu, lebo som sa obával, že sa mi tieto dvere nejako zavrú, ja sa nebudem môcť dostať von a večerné lietadlo mi odletí. Nič také ale pri tomto stave dverí nehrozilo a tak som šiel ďalej. Na streche som nebol sám, boli tu traja (možno) obyvatelia budovy a intenzita vône marihuany mi pripomenula, kde to vlastne som. Zo strechy budovy tohto sociálneho bývania bol na tie najlepšie časti New Yorku úžasný výhľad. Oveľa lepší ako z tých miest, ktoré všetci poznajú a čakajú na ne celé hodiny. Videl som všetky tie ikonické stavby v drahých častiach Manhattanu ako na dlani. Vytiahnuť však najnovšiu skladačku za takmer 1500 eur a fotiť s ňou medzi prítomnými, na to som už odvahu nenašiel. Jednak to bolo jediné zariadenie, kde som mal letenku a bola v ňom aj platobná kartal a navyše ju bolo treba po teste vrátiť. Bol som tu tak 10 minút a potom rýchlo zbehol dole. Bol to pre mňa zatiaľ najsilnejší zážitok z New Yorku. Darmo je, človek si takéto veci zapamätá, lebo je to nevšedné. A za ten krásny výhľad som nezaplatil ani cent, čo je taký dobrý pocit. Najlepšie veci naozaj bývajú zadarmo.

Pre vás sme v TOUCHIT aj v lete pripravili ten najlepší obsah, dozviete sa veľa o umelej inteligencii a jej vplyve na spôsob používania moderných zariadení. Prajem vám príjemné čítanie augustového vydania.

Článok bol uverejnený v magazíne TOUCHIT vo vydaní 07/08 2025.

Cestovanie

Nahlásiť chybu

Redaktor

Ondrej Macko

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie, tvorbu videa a tiež cestovanie.