Zaplavia nás vyradené fotovoltické panely? Problém je s ich recykláciou
4m čítanie

Zaplavia nás vyradené fotovoltické panely? Problém je s ich recykláciou

Recyklácia fotovoltických panelov je rastúcim problémom na celom svete. EÚ sa usiluje problém riešiť prostredníctvom aktualizácie Smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) a prostredníctvom financovania výskumu.

Prvé fotovoltické elektrárne, inštalované v rokoch 2008 – 2010, však dožívajú a otázkou je, kto recykláciu vyradených panelov zaplatí. Najväčšia organizácia zodpovednosti výrobcov elektrozariadení na Slovensku – spoločnosť SEWA, a. s. registruje markantný nárast počtu panelov odovzdaných na recykláciu. Len v prvej polovici roku 2025 zabezpečila SEWA ekologickú recykláciu už viac ako 67 ton nefunkčných panelov. Pre porovnanie – za  celý rok 2024 ich vyzbierala 4,4 tony.

Uskladnené fotovoltické panely
Uskladnené fotovoltické panely

Solárna energetika zaznamenala v posledných rokoch obrovský rast. Celosvetová inštalovaná kapacita solárnych zariadení v roku 2024 dosiahla takmer 600 GW, čo predstavuje 33 % nárast oproti predchádzajúcemu roku. Solárna energia zaznamenala spomedzi všetkých technológií výroby elektrickej energie najrýchlejší rast – napríklad trikrát vyšší ako veterná energia. Pokiaľ ide o EÚ, v roku 2023 dosiahla celková výroba elektrickej energie zo slnka 5 %, pričom 271 GW bolo vyrobených solárnymi fotovoltickými zariadeniami. Podľa plánu REPowerEU Európskej komisie je v oblasti fotovoltiky cieľom dosiahnuť do roku 2030 inštalovanú výrobnú kapacitu 600 GW.

Na Slovensku je aktuálne podľa odhadov nainštalovaných približne 100 000 ton fotovoltických panelov. Hoci ich priemerná životnosť sa pohybuje medzi 15 až 25 rokmi, mnohé z prvých panelov inštalovaných počas tzv. solárneho boomu z rokov 2008 – 2010 už ukončili svoju životnosť.

Jozef Kozák zo SEWA a.s. predpokladá, že bude dopyt po recyklácii fotovoltických panelov v ďalších rokoch narastať. Zároveň očakáva, že bude potrebný aj nárast špecializovaných prevádzok, ktoré sa zamerajú výhradne na spracovanie tohto typu elektroodpadu. „Štát nemôže očakávať, že výrobcovia a dovozcovia budú plniť legislatívne povinnosti, ak spracovateľský trh s elektroodpadom zatiaľ ešte nie je plne pripravený na ich recykláciu,“ dodáva Kozák.

Nastavenie zberových cieľov a financovanie

Podľa platnej legislatívy majú výrobcovia zabezpečiť zber elektroodpadu – vrátane fotovoltických panelov – na úrovni 65 % z priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh za predchádzajúce tri roky. Pri produktoch s dlhšou životnosťou, medzi ktoré sa radia aj fotovoltické panely, však môže byť tento cieľ ťažko dosiahnuteľný. Fotovoltické panely majú dlhý životný cyklus, čo je pozitívne z pohľadu ich ekologického využitia. Na druhej strane však nie je logické, aby sa ich zberové ciele rátali rovnako ako pri elektrozariadeniach s kratšou životnosťou resp. elektrozariadeniach s dlhou životnosťou, ktoré sa ale uvádzajú na trh desiatky rokov ako napr. chladničky. Aj pri týchto elektrozariadeniach je totiž cieľ zberu príliš ambiciózny. „Otázkou na mieste preto je, či by sa regulátor nemal zamyslieť nad úpravou cieľov zberu tak, aby zohľadňovali realitu,“ uvádza J. Kozák.

Zároveň upozorňuje, že panely uvedené na trh pred rokom 2012 nespadajú pod smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení, a preto je nejasné, kto bude ich recykláciu v praxi financovať.

Zdroje: SEWA

Prečítajte si tiež